Program osláv začal svätou omšou, ktorú v Katedrále sv. Martina celebroval Spišský biskup Mons. Š. Sečka. Zdôraznil, že vlastníctvo lesov a hospodárenie v nich vnímajú v biskupstve v prvom rade ako prínos pre prírodu a spoločnosť z hľadiska produkcie čistého vzduchu a pitnej vody a až následne ako výnos z majetku. V aule biskupstva potom odovzdali zástupcovia vlastníka a správcu lesov pamätné plakety organizáciám, ktoré sa výrazným spôsobom zaslúžili o rozvoj Pro Popula. Medzi ocenenými bola aj Technická univerzita vo Zvolene. Cenu rektorovi odovzdal Spišský diecézny biskup J. E. Mons. ThDr. Štefan Sečka, PhD. „Ďakujem za milé pozvanie pánovi biskupovi Mons. Sečkovi aj pánovi riaditeľovi Jendruchovi. Gratulujem spoločnosti Pro Populo k štvrťstoročnici založenia. Chcem vyzdvihnúť slová, ktoré zazneli počas úvodnej omše, najmä prepojenie duchovna, človeka a starostlivosti o les a krajinu. Chcem poďakovať za udelenie plakety a najmä za doterajšiu spoluprácu. Vždy som si vážil naše spoločné diskusie a stretnutia.“ uviedol počas svojho príhovoru prof. R. Kropil.
V Spišskej Kapitule pri príležitosti osláv 25. výročia hospodárenia v lesoch Spišského biskupstva spoločnosťou Pro Populo Poprad, s.r.o. rektor TUZVO prof. Rudolf Kropil odovzdal jubilejnú medailu Technickej univerzity vo Zvolene diecéznemu biskupovi Mons. Štefanovi Sečkovi, ako aj riaditeľovi spoločnosti Pro Populo Ing. Jozefovi Jendruchovi. Tento neštátny lesnícky subjekt hospodári takmer na 13 000 hektároch lesa, ktoré v roku 1205 daroval kráľ Ondrej II. cirkvi. Podľa dostupných informácií len za minulý rok lesníci z Pro Popula spracovali 150 000 m³ kalamitnej hmoty a vysadili 1 250 000 sadeníc. Konateľ a riaditeľ spoločnosti Pro Populo, ktorý je aj členom Správnej rady TUZVO, Ing. Jozef Jendruch, PhD., zhrnul filozofiu spoločnosti do krátkej vety: „Hospodáriť umne, zodpovedne a s láskou“.
Prednáškou o stave, rizikách a perspektívach hospodárenia spoločnosti Pro Populo v lesoch biskupstva prítomných hostí zaujal prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., z Lesníckej fakulty. Vyzdvihol, že tunajší lesníci v lokalitách s pomalším rozpadom smrečín v dôsledku klimatickej zmeny a následného škodlivého pôsobenia podkôrneho hmyzu aktívne realizujú podsadby jedle a buka a smerujú k pestovaniu trvalo etážových, výškovo a druhovo diferencovaných porastov s vyššou biologickou diverzitou, stabilitou i odolnosťou.
-ĽB-
foto: archív spoločnosti Pro Populo