Fasáda TUZVO – ako ďalej?

V posudkoch znalci z odboru stavebníctvo konštatujú, že "príčinou kolapsu nosnej časti fasády je postupné vyčerpanie únosnosti mechanických kotiev a riziko kolapsu ostatných častí fasád s kamenným obkladom realizovaných identickým spôsobom je vysoké." Taktiež uviedli, že "je nutné túto situáciu riešiť okamžite." Ďalej konštatovali, že „pri prepočte únosnosti bol zistený havarijný stav nosnej konštrukcie slnolamov a je nutný okamžitý návrh opravy, aby nedošlo ku kolapsu“, taktiež „vzhľadom na identifikované značné poškodenia a konštrukčné chyby betónových častí nie je možné kotviť do železobetónovej nosnej konštrukcie akýkoľvek ťažký obkladný systém fasády, keďže hrozí opäť kolaps a verejné ohrozenie“. Vedenie TUZVO následne rozhodlo o odstránení kamenného obkladu a slnolamov, ktorých demontáž sa začala v týchto dňoch.

Budova Technickej univerzity vo Zvolene je považovaná za jedno z najvýznamnejších diel architekta Vladimíra Dedečka. Mimochodom, ďalšou budovou, ktorú architekt vo Zvolene navrhol, je aj prístavba archívu Lesoprojektu na Sokolskej ulici a prístavba archívu k Národnému lesníckemu centru. Už v dobe návrhu a realizácie skladba plášťa nezodpovedala požiadavkám na energetickú hospodárnosť. Železobetónové štítové steny iba symbolicky zateplené z interiéru tenkou prímurovkou z pórobetónu, rozsiahle tepelné mosty vo forme železobetónových rámov a stužujúcich pásov, činia z budovy žrúta energie a tepelný ostrov. I v súvislosti s klimatickými zmenami nastáva aj problém tepelnej pohody vo vnútorných priestoroch. Zamestnanci i študenti musia strpieť veľké výkyvy teplôt v zimnom období i enormné prehrievanie počas horúcich vĺn v lete. Prináša to taktiež nároky na vyššiu spotrebu elektrickej energie z titulu dokurovania v zime alebo klimatizácie v lete – s dopadom na zvýšenie spotreby primárnej energie a súvisiacu tvorbu emisií skleníkových plynov. Kovové konštrukcie slnolamov, pri ktorých je ťažko hľadať inú funkciu okrem vytvorenia kulisy, majú z hľadiska kontroly slnečnej radiácie zanedbateľný význam. Naopak, podstatne znižujú osvetlenosť vnútorných priestorov. V lete zvyšujú tepelnú záťaž, keďže na južnej fasáde dochádza k naakumulovaniu množstva tepelnej energie práve v kritickej časti dňa. Pri detailnom pohľade pôsobia obzvlášť neesteticky, vidieť na nich rozsiahlu koróziu vrátane ohrozenia nosných prvkov – aj napriek tomu, že už po 12 rokoch užívania boli sanované hliníkovou farbou (pri ktorej okrem okien prišli zadarmo k metalíze aj autá na parkovisku univerzity). Čo je ale obzvlášť závažné, na základe statického posúdenia železobetónové konzoly, na ktorých je kovová konštrukcia uložená, predstavujú z dôvodu ich nedostatočného vystuženia riziko ďalšej havárie. Okenné výplňové konštrukcie, pôvodne z oceľových profilov so zasklením hliníkovými lištami, boli cca pred rokom 2000 sanované prídavným zasklením do hliníkových rámov a tiež už nespĺňajú súčasné tepelnotechnické požiadavky.

Budova TUZVO sa prezentuje ako súčasť kultúrneho dedičstva v kontexte slovenskej architektúry, avšak pri súčasnom žalostnom pohľade po poslednej havárii fasády, i pri dôslednom pohľade na niektoré jestvujúce schátralé konštrukcie, pri enormných účtoch za spotrebu energie, i pri všetkej zodpovednosti za zhoršujúcu sa klímu a ohrozenie energetickej bezpečnosti sa črtá výzva navrhnúť a zrealizovať významnú obnovu, ktorá by šla nad rámec repliky a zakonzervovania pôvodného stavu. Ide pritom o modernú školskú budovu, ktorej sanácia sa musí zmestiť do reálneho rozpočtu v dobe napätej ekonomickej situácie. Podmienky pre pridelenie najviac dostupného zdroja na obnovu – dotácie na zníženie energetickej náročnosti – jednoznačne diktujú splnenie dvoch predpokladov: významné zníženie spotreby energie a umiestnenie obnoviteľného zdroja energie. Je jasné, že iba na „kultúrnu“ obnovu budovy cestou zakonzervovania pôvodného zámeru v obdobnom rozsahu, ako bola rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie – ďalšej problematickej stavby arch. Dedečka – prostriedky nedostaneme. Akokoľvek citlivo chceme pristupovať k samotnej obnove, ak má byť zmysluplná a udržateľná, bude nevyhnutné zasiahnuť do pôvodného stavebného a materiálového riešenia.

Naša vízia obnovy by mala priniesť architektonického dielo, ktoré reflektuje  technológie 21. storočia. Mala by sa stať sa ikonickou stavbou. Reprezentovala by univerzitu (a výskumno-vzdelávací priestor), ktorého ambíciou je byť nositeľom, realizátorom a propagátorom nových progresívnych myšlienok a riešení, ktoré prinesú zníženie spotreby energie, prínosy pre životné prostredie i skutočne nadčasový dizajn. Táto vízia bola prezentovaná aj na akademickej slávnosti pri príležitosti významných výročí univerzity.

Návrh obnovy predpokladá:

• náhradu pôvodného ťažkého kamenného obkladu systémom prídavnej tepelnej izolácie s ľahkým obkladom na báze moderných kompozitných materiálov, alebo kontaktným zatepľovacím systémom s textúrou a farbou, ktorá sa najviac približuje pôvodnému vzhľadu fasády,
• sanáciu okenných výplňových konštrukcií a parapetných častí obalového plášťa,
• nahradenie kovovej konštrukcie slnolamov transparentnou zasklenou stenou v systéme dvojitej inteligentnej fasády s rešpektovaním pôvodného rastra – vzoru, členenia a približnej šírky prvkov pôvodnej kovovej konštrukcie. Jestvujúca železobetónová konštrukcia by nebola zaťažená novým systémom, ktorý by bol, naopak, ukotvený v úrovni vnútornej fasády.
• Doplnenie stavebnej konštrukcie o prvky techniky prostredia a prvky s využitím obnoviteľných zdrojov energie (OZE – rekuperácie, fotovoltaických panelov),
• v konečnom dôsledku doplnenie o systém inteligentného využívania a zdieľania OZE a riadenia techniky prostredia či tieniacich prvkov.

Ako funguje dvojitá transparentná fasáda?

Vonkajší prídavný zasklený systém vytvorí chránenú medzeru – energetický medzipriestor, ktorý bude kompenzovať výkyvy vonkajšej klímy. V zime bude v priestore teplota podstatne vyššia, ako vo vonkajšom prostredí – aj zásluhou pasívnych ziskov z OZE slnka – čo  zníži tepelné straty cez vnútorný plášť. V lete bude naopak systém samočinného odvetrávania a účinných žalúzií eliminovať prehrievanie. Do priestoru bude prístup a bude možné otvárať vnútorné okná, ale užívatelia asi uprednostnia prísun odfiltrovaného vzduchu z vetracieho systému, ktorého intenzitu si nastavia podľa potreby nezávisle od vonkajších premenlivých vplyvov. Rekuperácia tepla a obnoviteľný zdroj – fotovoltaické panely – sa  postarajú o zníženie spotreby primárnej energie. Významne sa zníži aj okolitý dopravný hluk.

Ide pritom súčasný hit – známu, overenú konštrukciu, ktorá sa úspešne uplatňuje na najmodernejších stavbách v nám podobných klimatických pásmach. Pre záujemcov o technické podrobnosti stačí vyhľadať „double skin facade“.

Architekti, ktorí zdedili autorské práva a ktorým autorský zákon dáva neobmedzené právo vyjadriť sa a zablokovať  projekt obnovy (prípadne ju aj ako jediní projektovať), nástoja na zakonzervovaní pôvodného stavu s replikou slnolamov a kamenného obkladu štítov, s menšími vylepšeniami tepelnej ochrany s obmedzenými hrúbkami tepelnej izolácie, ktoré neriešia podstatné zníženie energetickej náročnosti, ani problematiku letného prehrievania, a dokonca ani statickú únosnosť konzol. Hliníková alternatíva, ktorú ponúkli, je ekonomicky i environmentálne neudržateľná. Preto je neprijateľná a neakceptovateľná. Na základe toho vedenie TUZVO zamietlo návrh architektov na technické a architektonické riešenie obnovy z titulu neriešenia podstaty zníženia energetickej náročnosti, ako aj vysokej finančnej náročnosti na výmenu slnolamov. Argument, že pri inej alternatíve nebude zachovaný pôvodný vzhľad, by bol zdôvodniteľný iba pri výnimočnej historickej stavbe na zozname UNESCO, alebo pamiatkovo chránenom objekte. Ak by sa týmto princípom napríklad riadili autori vstupného areálu do Louvru s ikonickou pyramídou, nikdy by nevznikla tak úžasná a nadčasová stavba. Tiež pritom vtedy narážali na vlnu odporu a nepochopenia.

Vedenie Technickej univerzity vo Zvolene vyvíja enormné úsilie pri vyjednávaní s dedičmi autorských práv, hľadaní riešenia z patovej situácie a získaní zdrojov financovania. K dedičstvu architekta Dedečka pristupujeme, aj napriek výhradám a názorom „laickej verejnosti“, s úctou. Nie sme ani barbari, ktorí chcú budovu zbúrať, ako to dnes robia developeri, ani ju obaliť polystyrénom, ani nechceme vytvoriť jej karikatúru. Pred argumentom na zachovanie pôvodnej štruktúry fasády s plastickým výrazom s pôvodnou hĺbkou a hrou tieňov – 3D, ako to nazvali dediči práv – máme rešpekt. Nám ale nejde o postmodernistický efekt, ale o vážnejšie a ďalekosiahle dôsledky – či z budovy vytvoríme modernú skutočne nadčasovú stavbu s takmer nulovou spotrebou energie, v ktorej zamestnanci a študenti nájdu dôstojné prostredie a ktorá znesie kritérium zelenej univerzity.

Budova TUZVO je už jednoducho stavebne i morálne zastaralá. Niektoré konštrukcie sú už na hrane, alebo za hranou životnosti a predstavujú bezpečnostné riziko. V týchto dňoch bolo nutné prikročiť k demontáži slnolamov kvôli bezpečnosti, čím veľmi utrpí jej vzhľad i pôvodný zámer architekta. Kým sa nenájde rozumné riešenie, budeme sa s tým musieť zmieriť. Ak sa nenaplní naša vízia, táto výzva zostane nepochopená, alebo sa jednoducho nenájdu potrebné financie, budeme sa s tým musieť zmieriť navždy.  Samozrejme, budú sa hľadať možnosti, ako čo najskôr zlepšiť aspoň tepelnú ochranu a znížiť tak neudržateľné energetické a environmentálne zaťaženie.

Ak niekto ponúkne iné riešenie, ktoré vyrieši havarijný stav, statické problémy, udržateľné financie, budúcu stopu na životnom prostredí, účty za spotrebu energie a pritom bude rešpektovať odkaz architekta Dedečka, radi sa necháme inšpirovať.

Prof. Ing. Jozef Štefko, PhD.

Vedenie Technickej univerzity vo Zvolene na rokovaní 14. novembra 2022 jednomyseľne schválilo postup prác pri rekonštrukcii vonkajšieho plášťa hlavnej budovy. Toto rozhodnutie je uvedené v Zápisnici č. 5,  Uznesenie č. 5.1.1.

-ĽB-