100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku

Vo svojom príhovore prof. Rudolf Kropil pozdravil všetkých prítomných v mene Slovenskej rektorskej konferencie, akademickej a vedeckej komunity, ako aj v mene vedenia TUZVO. Ďalej uviedol: „Som rád, že v dnešnej dobe, keď spoločnosť čelí mnohým environmentálnym výzvam, vidím medzi vami množstvo ľudí, ktorí pracujú pre ochranu prírody a krajiny s rozumom, ale aj so srdcom. Mimoriadne ma teší, že mnohí z vás sú absolventi TUZVO a teší ma aj to, že tu vidím mojich spolupracovníkov a priateľov, keďže som po štúdiu nastúpil ako mladý ochranár do Správy Národného parku Nízke Tatry. Vedenie TUZVO sa rozhodlo, že udelí ako najvyšší prejav ocenenia mimoriadne dobrej spolupráce, striebornú Jubilejnú medailu Technickej univerzity vo Zvolene, dvom významným osobnostiam, ktoré sa zaslúžili v tomto roku o moderný zákon v oblasti ochrany prírody a krajiny, a to podpredsedovi Vlády SR a ministrovi životného prostredia SR Lászlóovi Sólymosovi, ktorý je členom Vedeckej rady TUZVO, ako aj generálnemu riaditeľovi ŠOP Ing. Martinovi Lakandovi, ktorý je absolventom Fakulty ekológie a environmentalistiky TUZVO. Obidvom oceneným úprimne gratulujem.“

Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP) zorganizovali 15. - 16. októbra 2019 v Hoteli Partizán na Táľoch národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou s názvom 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku. Konferencia sa konala pod záštitou podpredsedu vlády SR a ministra životného prostredia SR Lászlóa Sólymosa. Jedným z odborných garantov konferencie bol aj prof. László Miklós, bývalý vedúci Katedry UNESCO Technickej univerzity vo Zvolene.

Cieľom konferencie bolo pripomenutie si histórie štátnej ochrany prírody na Slovensku, zhodnotenie doterajšieho vývoja, ako aj súčasného stavu a predstavenie vízie ďalšieho smerovania ochrany prírody a krajiny na Slovensku.

Konferencia bola rozdelená do niekoľkých blokov a sekcií. Na úvod zazneli príhovory a pozdravy predstaviteľov vlády SR, štátnych organizácií, medzinárodných inštitúcií a pozvaných hostí. Následne sa konala národná konferencia zameraná na historické súvislosti a súčasný stav ochrany prírody na Slovensku. V diskusiách prof. Rudolf Kropil riešil vybrané aspekty medzinárodného projektu LIFE+ Lynx s viacerými predstaviteľmi MŽP SR.

Počas slávnostného večera generálny riaditeľ ŠOP Ing. Martin Lakanda odovzdal ocenenia osobnostiam a organizáciám v oblasti ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Pamätnú medailu vydanú pri príležitosti 100 výročia štátnej ochrany prírody na Slovensku a Pamätný list generálneho riaditeľa ŠOP SR prevzal za Technickú univerzitu vo Zvolene jej rektor prof. Rudolf Kropil.

Projekt LIFE+ Lynx  “Záchrana populácie rysa v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách jej posilnením a dlhodobou ochranou.“

Začiatkom 20. storočia vyhynula populácia rysa ostrovida (Lynx lynx) v Dinárskom pohorí Slovinska a Chorvátska najmä v dôsledku straty biotopov, nedostatku koristi a prenasledovania zo strany ľudí. Takmer sedemdesiat rokov tento druh v Dinárskom pohorí absentoval. V roku 1973 však skupina poľovníkov a lesníkov priviezla a vypustila do regiónu Kočevsko šesť divých rysov odchytených na Slovensku. Rysy sa reprodukovali a populácia expandovala, avšak zostala izolovaná.

Všetky súčasné rysy v severnom Dinárskom pohorí pochádzajú z troch párov, ktoré boli do oblasti reštituované v roku 1973. Zatiaľ čo táto reštitúcia bola veľkým úspechom a populácia sa rýchlo zväčšovala (v početnosti aj rozšírení) veľmi rýchlo vznikla situácia, v rámci ktorej sa párili len príbuzné zvieratá. Situácia dospela do bodu, kde je možné očakávať, že populácia skôr či neskôr skolabuje a vyhynie. Cieľom projektu LIFE Lynx, ktorého partnerom je aj Technická univerzita vo Zvolene, je zabrániť tomuto vyhynutiu pomocou translokácie štrnástich rysov zo Slovenských a Rumunských Karpát.

Odoberanie a translokácie zvierat, dokonca aj na účely ich reštitúcie a ochrany, si vyžaduje primeraný prieskum zdrojovej populácie s dôrazom na jej početnosť a vývojový trend, genetickú diverzitu a zdravotný stav. Len pomocou týchto informácií je možné posúdiť či zdrojová populácia v lokalite odchytu zodpovedá priaznivému stavu rysa ako druhu európskeho významu a zároveň či je vhodná na odchyt jedincov bez negatívnych dôsledkov na jej životaschopnosť. Na základe relevantných údajov a informácií je následne možné realizovať samotnú reštitúciu, alebo posilnenie populácií rysa v strednej a západnej Európe.

Projektový manažér: prof. Rudolf Kropil, Koordinátor odborných aktivít: Mgr. Jakub Kubala, Finančná manažérka: Ing. Monika Koreňová

video_lynx

Video: Michal Brndiar, Eduard Bartek, občianske združenie Usurus Natura